Všadeprítomný vedecko technický pokrok 20.storočia sa nevyhol ani oblasti predaja cestovných lístkov na železnici.
Pod vplyvom modernizácie sa približne od 80-tych rokov minulého storočia začali lepenkové cestovné
lístky postupne v prevádzke obmedzovať a nahradzovať elektronicky vydávanými cestovnými dokladmi. Dnes je vlastne rarita stretnúť sa s lepenkovým cestovným
lístkom v bežnej prevádzke železníc.
Počítače v mnohom uľahčili prácu, prispeli k sprehľadneniu v procese predaja cestovných dokladov,
k urýchleniu prenosu informácií a presnejším štatistikám predaja jednotlivých relácií a
jednotlivých druhov cestovných dokladov. V neposlednom rade viedli aj ku komplexnejšiemu a
rýchlejšiemu vybavovaniu požiadaviek cestujúcich. Cestovné lístky sa
tlačili priamo v osobnej pokladni podľa požiadavky cestujúceho. Na to, aby elektronický predaj cestovných dokladov prebiehal
tak ako má vznikali rôzne softvérové - predajné systémy a zariadenia. O tých by sa dalo písať naozaj dlho, tak aspoň v skratke.
Prvé pokladničné systémy, ktoré používali Československé dráhy (ČSD) boli systémy ARES (1987) -
Automatizovaný rezervačný systém a JIPES (1989) - Jízdenkový prodejní/přepážkový elektronický systém pro prodej
vnitrostátních jízdenek.
Systém ARES umožňoval predaj rezervačných cestovných dokladov na vnútroštátne vlaky a vnútroštátnych
cestovných lístkov k týmto dokladom. Z hľadiska prevádzky bol tento systém pomerne
pomalý. Systém JIPES nebol systémom v pravom slova zmysle, bol to vlastne automat. Slúžil ako je z
názvu zrejmé na predaj vnútroštátnych cestovných lístkov bez možnosti vydávať rezervačné doklady.
Aj keď je pravda, že po rozdelení ČSD sa z neho predávali aj cestovné lístky v reláciách
ČR-SR už na tarifnom princípe medzinárodných cestovných dokladov s označením CIV. Tento vlastne automat bol neskôr zdokonalený
na JIPES PC systém, v ktorom bol vlastne modul pôvodného automatu JIPES implementovaný do počítača IBM PC. Výhodou tohto
systému v porovnaní s ARES-om bola vysoká prevádzková rýchlosť, čo nebolo zanedbateľné pri odbavovaní cestujúcich v staniciach
so zvýšenou frekvenciou.
Po rozdelení Československa sa na obidvoch stranách obe systémy ešte nejaký čas využívali.
Po roku 1995 bol v Českej republike systém ARES-ČSD nahradený novým systémom ARES-2. Zariadenie JIPES bolo nahradené systémom AVOS, ktoré má
niekoľko rôznych verzií. AVOS-EURO, ktorý slúži na predaj vnútroštátnych a medzinárodných cestovných dokladov a AVOS-NT/AVOS-MIKRO len na výdaj
vnútroštátnych cestovných dokladov. Obe systémy (ARES-2, AVOS) sa v Čechách využívajú dodnes (r.2009).
Na Slovensku sa rovnako využívalo zariadenie JIPES PC pre predaj vnútroštátnych cestovných lístkov. V prevádzke sa postupom
času objavilo aj predajné zariadenie TOP PC, ktoré fungovalo podobne ako JIPES PC.
V roku 1995 sa na Slovensku pre predaj cestovných lístkov začal používať systém KVC - Komplexné vybavenie cestujúcich,
ktorý bez nejakých väčších zmien pretrval až do roku 2006. Tento systém bol na vysokej úrovni
a prostredníctvom neho už bolo možné vykonávať predaj všetkých druhov cestovných dokladov - vnútroštátnych
a medzinárodných cestovných lístkov a rezervačných dokladov. V roku 2006 bol systém KVC kompletne
inovovaný (iKVC). V tomto inovovanom systéme boli odstránené prevádzkové
nedostatky predošlého systému a jeho určité aspekty napr. aj s ohľadom na racionalizáciu predaja boli zdokonalené.
Za zmienku stojí aj predajný systém PC KVC bez siete, ktorý sa v prevádzke využíval od roku 2003 a zabezpečoval predaj všetkých druhov vnútroštátnych
cestovných lístkov s výnimkou rezervačných dokladov. Tlač a predaj prebiehali na technickej úrovni
systému KVC.
K elektronicky vydávaným cestovným lístkom bez pochyby patria aj lístky so stacionárnych automatov umiestnených
v železničných staniciach, prostredníctvom ktorých si cestujúci vlastne samoobslužne zakupuje cestovný lístok.
V porovnaní s inými krajinami sú tieto automaty na Slovensku na pomerne nízkej úrovni a ponúkajú
veľmi obmedzené možnosti zakúpenia cestovných lístkov napr. len z nástupnej stanice, kde je automat umiestnený, len pre nižšie
tarifné pásma (zväčša do 100km), nie všetky druhy cestovného atď.
V Českej republike boli v posledných rokoch stacionárne automaty inovované (UNIPAJ) a poskytujú podobné možnosti pre zakupovanie
cestovných lístkov ako osobná pokladnica vybavená zariadením UNIPOK.
Na poslednom mieste sa chcem zmieniť aj o predajnom zariadení POP - Prenosnej osobnej pokladni,
ktorá výrazne zjednodušila predaj cestovných lístkov najmä vo vlaku, prostredníctvom vlakových
sprievodcov. Je to prenosné elektronické zariadenie, ktoré umožňuje predaj všetkych druhov
vnútroštátnych cestovných lístkov a komplexné informácie z cestovného poriadku. Do skupiny POP na Slovensku patrí iPOP-Almex využívaný pre predaj
cestovných dokladov v osobných pokladniciach a sprievodcami vo vlaku a JEZ (Jednoduché elektronické zariadenie na výdaj cestovných dokladov)
využívaný v osobných pokladniciach do marca 2014.
Výhody týchto
zariadení sú najmä prevádzková rýchlosť, možnosť využitia bez trvalého pripojenia k zdroju el.energie -
zaradenie funguje na batériu a výrazne nízke náklady na tlač cestovných lístkov.
Cestovné lístky z týchto pokladníc sú tlačené na teplocitlivý
papier, z ktorého vytlačené údaje po určitom časovom období blednú až postupne úplne
vymiznú. Aj keď je uvedené, že záruka tlače na tomto papieri je "až" 10 rokov, pravda je taká,
že už po 4 rokoch aj pri dodržiavaní zásad pre uchovanie údajov na tomto lístku nevidieť takmer
nič. Myslím, že právom ich považujem za koniec zberateľstva cestovných lístkov
a osobne ma mrzí, že na Slovensku aj v Čechách boli ihličkové tlačiarne predajných zariadení nahradené termo tlačiarňami vo všetkých osobných pokladniciach.